Stranded in this spooky town.

Počúvanie Leonov, konkrétne piesne, ktorá sa viaže k najsilnejšiemu momentu môjho života, býva pre mňa upokojujúce. To, ako na vás každý tón pôsobí oddeľuje myseľ od hmoty. Väčšinou. No možno dnes to tak nie je.
Určite nie.

Sladké.

Mám 5 mesiacov pokým si môžem ako - tak užívať. Už len 5. Zbláznim sa.

Jupíjej, zobrali ma na bilingválne anglické gymnázium na ktoré som chcela  všetci chceli aby som išla. Čakajú má ďalšie prázdne pohľady na ostatných, neustále vyčítanie v myšlienkach a plánovanie vecí, ktoré poviem, no keď príde k veci sa od úst odtrhnú a zostanú z nich ďalšie tiché výkriky.
Niečo ako: "!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!"
Tento odsek nemusel mať zmysel.

Zase sneží. Vôbec nevadí že je marec. Koniec marca.
Mám čoraz väčšie chute len tak ujsť do lesa, oprieť sa o strom na lúke a objímať si ramená.
A niektoré z bičíz v mojom okolí by som najradšej hodila do žraločej zátoky akurát v tom období keď by mali krámy.

Bodka.