To know me as hardly golden is to know me all wrong.

Stereotypné dni v posteli s notebookom, knihou a zápisníkom.
Vymýšľanie poviedok o Cudzincoch a punkeroch, ktorých duše stmavli rovnako ako ich vlasy.
Joy Division, The Who, Velvet Underground, Flamin' Groovies, Red Hot Chili Peppers a Band Of Horses všade kam sa pozriem.
Vážne je to stereotyp?

A chalan pre ktorého som bola Kim (aké je to slizko smiešne s odstupom času) ma znovu bombarduje správami, textami pesničiek ktoré vymyslel, pozvaniami na pivo, chvíľami pravdy a vykecávania sa. Možno zabudol na ...
Vďaka za všetko, teraz sa maj.
Bol minulosťou a je prítomnosťou, opäť prítomnosťou, hoci nie tak podstatnou, akou bol minulosťou. No je znovu tu. Akoby ...
Začnime znovu. Čauko, ideme von?
Mätú ma záblesky spomienok na ľudí na ktorých som dokázala zabudnúť, hoci na ľudí nezabúdam.
Ale predsa som zabudla. A predsa sa niektorí zase vrátili.

Maily z ktorých tečie očakávanie s prílohou sľubného čítania.
Až keď to očakávanie vytečie sa zakaždým cítim ako nedocenený umelec.
Takto chutí sklamanie?

A plány rastú a plány sa rúcajú.
No možno to nebude také zlé.
Tak teda ... Čauko, ideme von?

A nakoniec sa detstvo zmestí do krabice. Hrdzavej krabice.

Včera večer som si konečne pozrela Améliu. 

A som nadšená, vážne úžasný film. Kto nevidel odporúčam. 

Veľakrát som sa v scénach našla. Ďalšia položka na zozname obľúbených filmov. 

In the shadowplay, acting out your own death.

I did everything, everything I wanted to,

I let them use you for their own ends.

Nebaví ma predstierať. Už nie.

Chcem preťať všetky tie chápadlá, ktorými ma chcú ovládať.

Podarí sa to? 

Škatuľku Marlboriek a pivo do trávy.

A hlasy, čo chcú ovládať, sa približujú čoraz rýchlejšie.

Fúkni mi do tváre dym Ian a vtiahni so sebou.

Zober ma preč. Bolí to.

No nič, ponorím sa znovu do môjho poviedkového sveta. 

But tell me will this ever end?

Every day, every night. Forever. 

Prečo je môj život ako z tohto obrázku? Chcem si užívať. 

Nenávidím argumenty typu "máš len 15, si len decko". Pretože ja si nechcem vyhadzovať z kopýtka tak, ako to robia ...ostatní. 

Ísť na koncert v zapadnutom klube a sledovať miestne kapely. 

Cez teplú letnú noc hľadať svätojánske mušky. 

Chytiť ich do pohárov a odniesť si domov.

Ľahnúť si na prázdnu cestu a sledovať hviezdy. 

Zapaľovať steblá trávy. Len s najbližšími osobami.

A rozprávať sa. O všetkom a o ničom.

Dokonca ani tú blbú strednú si nemôžem vybrať sama.

Znásilňujem replay a premýšľam nad tým, aké by to bolo, ak by som tam bola aj ja. 

A počula naživo TOTO. 

Možno by som bola znovu na istý čas akýmsi divným spôsobom naplnená.

A možno nie. 

That hunts me everyday.

I'm out of love but I can't forget the past.

I'm falling down.

Dostanem sa vlastne niekedy cez všetky tie svinstvá ?

Porcelain, are you wasting away in your skin?

Som človek. Nerozhodný, ale som. A často aj zmätený.
A dosť veľký asociál.

Mám rada túto fotku. Nie je mi tam vidieť do ksichtu. ^^
A je na nej zhrnuté všetko čo potrebujem k životu - Guns N' Roses.

Hovorte mi Porcelain. Podľa 'drifting and floating and fading away, little lune, all day'. V poslednom čase som si totiž dosť obľúbila Red Hot Chili Peppers.
Ale inak som Veronika (najčastejšie oslovovaná Veve), nemám rada moje meno a mám 15. Vyzerám vraj minimálne na 17, haha. Rada sa sarkasticky chechtám v článkoch.

Dôvodom ďalšieho nového blogu je snaha o nový začiatok, o lepšie články a koniec koncov, zmenu mojej osoby, k lepšiemu. Ale len tak v rámci možností. Vystriedala som 86472993, 945 blogov, na poslednom som bola pol roka. Čo je u mňa dosť značný úspech.

Fascinuje ma všetko staré. Nechcem žiť v tejto dobe, podľa môjho skromného úsudku som sa mala narodiť minimálne pred 30 rokmi. A užívať si tie skvelé chvíle, ktoré môžem vidieť akurát tak vo filmoch. Na moju škodu.

Čo sa týka hudby, môjho srdca šampióni sú Guns N' Roses, nasledujú Red Hot Chili Peppers, AxeWound (čo je dosť veľký paradox, pretože neznášam core, ale proste .. mňam), Pink Floyd, Led Zeppelin, Johnny Cash, Joy Division, Black Sabbath, David Bowie, Nirvána a spol. Nepohrdnem však ani príjemnou alternatívou a partnermi pri mojich letargických večeroch sa stali Rišo Muller a Lana Del Rey. Nepýtajte sa prečo.

Obdivujem každý druh umenia, mojou obrovskou vášňou je písanie. Raz sa tým chcem živiť.

Som úchyl na farebné ponožky, perá a zápisníky, vlastním ich hrozne veľa. Bezkonkurenčne sú pre mňa flanelové košele najlepšou časťou šatníka.

To je asi na úvod všetko. Ďakujem za pozornosť.

Stále mi to behá hlavou. Proste krása.

Mala by som sa naučiť básničku na ruštinu. Nechce sa mi.

Zajtra je v škole karneval. Mala by som robiť W. spoločnosť, lebo je to náš posledný karneval, keďže sme deviataci. Ani to sa mi nechce.