nedeľa 31. marca 2013

They all pretend.

Pri pohľade na môj blog ma čoraz viac chytá nálada na nové články.
Je to normálne?

Zbožňujem keď mi pozostatok Nirvany hučí do uší. Možno nie je fér, že ich volám pozostatkom Nirvany, ale milujem Nirvanu a milujem aj Foo Fighters a vôbec, myslím to dobre.

Toto je tak krásne šialené .. ^^

Možno tento článok nevydá presne tak, ako by som chcela, ale čo už.
Aj snaha sa cení. Alebo možno ani nie.

Ide o to, že kamkoľvek sa pozriem - či už je to nejaký blog, alebo reálna osoba, alebo čokoľvek iné - vidím to, ako majú všetci potrebu hrať sa na niečo, čím v podstate nie sú. Aj keď popravde, spozorovala som to v poslednej dobe hlavne čo sa týka niektorých blogov, koniec koncov, čo je ľahšie ako skryť sa za virtuálnu identitu a slová, ktoré by ste inak v reálnom svete určite takým štýlom nesformulovali?
Nejde o to, že chcem seba vykresliť ako stelesnenie originality samej, skôr ide o to, že sa chcem znovu posťažovať na celý svet, po čom sa mi v hlave ozve *clap clap* na znak toho, že som to znovu úžasne vystihla.
Ale nie, teraz vážne.
Bolo obdobie, keď som bola malá, protivná, ale hlavne, snažila som sa byť sama sebou tým, že budem napodobňovať niekoho iného. Smiešne, nie? Zdá sa mi, že každé moje obdobie, som bola inou osobou a súčasná ja nespoznáva moju minulú ja. Asi ma plieskala puberta, alebo čo. Nie že by som teraz o sebe tvrdila, že som neviem aká veľká žena. Samozrejme, že nie. Zopár mojich postojov sa však zmenilo a ak sa mi teraz páči to, čo sa páči aj niekomu inému, tak sa netvárim, že som si to našla sama.
Ľudia zvyknú preháňať, preháňam aj ja, ľudia zvyknú nezvládať situácie, nezvládam ich aj ja, ale čo čakáte, prosím vás, od toho, že okopírujete nejakú skvelú blogerku, ktorá píše články takým štýlom, že tam dáva samu seba? Uspokojíte sa mýlnou predstavou, myšlienkou, že predsa aj vaše články, sú vaše a znejú tak skvelo, lebo je to vami. Nenarážam teraz na nikoho. Alebo aj narážam, ale nebudem to priznávať. Toto isté sa týka aj reality. Čo máte z toho, že predstierate, že ste jednou zo stovky výnimočných ľudí, ktorí sa okolo vás pohybujú?
Viete, niekedy je najlepšou cestou byť originálom tá, že sa nesnažíte byť výnimočným.

Neviem, či niekto pochopil, čo som tým myslela. Môžme sa tváriť, že sa to tu ani neobjavilo.
Desí ma moja vygumovanosť.

3 komentáre:

  1. Taky mám tendence psát víc článků, když ten můj blog vypadá o sto procent líp než ten starý. Takže já tě chápu. :)
    No jo, možná je to tou přesyceností blogů...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ahoj. Pozerala som si len tak náhodne vybraté blogy a našla som ten tvoj. Ako som ho otvorila som si povedala, uff toto vážne nejdem čítať celé aj keby to bolo slušnosťou. Ale tak sa pozerám ne tie prvé vety a mám pocit akoby som to písala ja. Myslím, že nie si jediná, ktorá sa cíti, že žije vo svete ľudí, ktorí sú takí falošní, že nevedia či sa dá vôbec veriť vlastnej rodine. Toľkým ľuďom by som rada povedala, že sú úplne úbohí a potom si tak poviem či náhodou ja nie som úplne paranoidná. Prečítala som si to celé. Tiež sa niekedy rozpíšem na svojom blogu a poviem si, že asi to aj tak nikto nečíta celé. Dúfam, že sú ľudia čo o to stoja a prečítajú si to. Ani nevieš aká som rada, že som si našla konečne normálnu slovenskú bloggerku s dobrým výberom hudby. Nirvana? Prosím ťa všetky texty viem naspamäť, hlas Kurta je najúžasnejší na svete. Bol, ale v mojom srdci vždy bude. A ak si na tej fotke ty čo si myslím, že si. GnR je pre mňa úplná jednička. Bola som na ich koncerte a vždy keď si na ten deň spomeniem vyčaruje sa mi úsmev na tvári. Aahaha, celkom som sa rozpísala no nevadí. Želám ti krásny zvyšok dňa :)

    http://terezbk.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. inak išla som na bilingválne gymnázium v Sučanoch BGMH. A ja neviem, ja som z Martina neviem z kadiaľ ty :)

      Odstrániť